Fortifikátor Jakub Macháček — modelár s dušou stavbára, alebo opačne?

Na našej stránke pribudla nová kategória venovaná modelom Jakuba Macháčka — českého stavebného projektanta a konštruktéra, ktorý sa špecializuje na realistické papierové modely vojenských stavieb a fortifikácií.

Jakub sa modelárstvu venuje od detstva. Prvú vystrihovačku zlepil ako päťročný, no naplno ho táto vášeň chytila v druhej triede. Odvtedy ho sprevádza záujem o architektúru, históriu a vojenské opevnenia. „Modely novodobých fortifikácií mi na trhu chýbali, tak som si ich začal vytvárať sám,“ hovorí.

Jeho modely vznikajú v AutoCADe, graficky ich spracováva v Coreli a Photoshope. Papier kombinuje s plastom, drevom či kovom, aby dosiahol čo najrealistickejší výsledok. „To, čo tvorím, musí niečo hovoriť o dobe a umení našich predkov.“

Každý model má reálnu predlohu, historický kontext a výpovednú hodnotu. Jakub kladie dôraz na technickú presnosť, zostaviteľnosť a edukatívny rozmer. „Skromnosť, pokora, úcta a pozitívne prijímanie konštruktívnej kritiky — aj to je pre mňa modelárstvo.“

Prečítajte si celý profil autora a pozrite si jeho modely.

Pre istotu vám článok dávame aj sem:

Autor o autorovy, alebo sám o sebe:

Volám sa Jakub Macháček. Vzdelaním a dlhoročnou praxou som stavbár, projektant a konštruktér, žijem v Pardubiciach, kde máme našťastie pomerne silnú modelársku základňu a tradíciu. S modelárstvom som sa prvýkrát stretol v predškolskom veku u svojho otca. Moju prvú jednoduchú vystrihovačku z časopisu ABC som zlepil, keď som mal päť rokov. Naplno ma modelárstvo chytilo až v druhej triede a odvtedy som každých štrnásť dní netrpezlivo čakal, kedy vyjde nové ABC. Vtedy som skúšal lepiť všetko, čo mi prišlo pod ruku. Najviac ma bavili vystrihovačky stavieb od architekta Richarda Vyškovského, a keď som objavil MPR, už som nič iné než architektúru nelepil.

Záujem o históriu a vojenstvo ma sprevádzal od útleho veku. Približne v deviatich rokoch som začal s plastikovým modelárstvom, ktorému sa s radosťou a rovnakým zápalom venujem dodnes.

Počas štúdia na vysokej škole, asi pred dvadsiatimi rokmi, som mal málo času na modelárstvo a často som musel sedieť pri počítači a kresliť výkresy. Ako odreagovanie som si občas skúsil niečo jednoduché navrhnúť a zlepiť. Vždy ma zaujímali dejiny opevňovania — od prvých hradov po fortifikácie 20. storočia, najmä československé opevnenie z rokov 1935 až 1938. Na modelárskom trhu mi chýbali modely moderných fortifikácií, alebo sa mi nezdali dostatočne kvalitné a detailné, a tak som sa rozhodol, že si ich začnem vytvárať sám.

Architektúra ma fascinovala už od detstva. S rodičmi a starými rodičmi sme najmä cez prázdniny veľa cestovali po hradoch, zámkoch a pamiatkach. V tretej triede som prvýkrát navštívil Kralickú pevnostnú oblasť a tam sa stretol s naším predvojnovým opevnením. Bolo to pre mňa natoľko nezvyčajné a zaujímavé stretnutie, že ma táto časť našej histórie zaujíma dodnes. Záujem o architektúru a techniku ma priviedol k štúdiu na stavebnej priemyslovke a neskôr na stavebnej fakulte VUT. Od školy až dodnes sa pohybujem v odbore a tvorím. Rád dávam tvar hmote, premýšľam o technických riešeniach a funkčnosti. Vždy ma nesmierne bavila aj deskriptívna geometria.

Za predlohu si vždy vyberám to, čo ma niečím zaujme natoľko, že by som to chcel mať doma vo svojej zbierke modelov a diorám v zmenšenej podobe — či už sa s tým stretnem na výlete, v odbornej literatúre alebo na fotografii. To, čo tvorím, musí mať reálnu predlohu, históriu a výpovednú hodnotu o danej dobe a umení našich predkov, ktoré, žiaľ, čoraz viac upadá do zabudnutia. Technické odbory sú čoraz menej v záujme mladších generácií — a to by som chcel aspoň čiastočne zmeniť svojou modelárskou tvorbou. Podklady hľadám na internete, v odbornej literatúre, v archívoch aj v teréne. Chcem, aby moje modely mali čo najväčšiu výpovednú hodnotu, čo najvernejšie prezentovali realitu a aby sa ten, kto ich stavia, niečo dozvedel o histórii, technike a rozšíril si vedomosti. Preto v návodoch často používam odborné názvoslovie pre jednotlivé prvky a diely.

Okrem papierového modelárstva sa stále aktívne venujem aj plastikovému. Staviam najmä diorámy, kde mi na trhu často chýba to, čo by som potreboval — takže si to vytváram sám a snažím sa tým potešiť aj ostatných modelárov. Papier beriem ako stavebný materiál, ktorý často kombinujem s plastom, drevom, kovom a podobne, aby som dosiahol čo najlepší a najrealistickejší výsledok. Z papiera preto tvorím aj doplnky, ktoré používam na svojich plastikových modeloch a diorámach.

Na tvorbe ma baví najmä hľadanie a štúdium podkladov — dozviem sa pritom veľa zaujímavého. Najviac ma však baví samotná konštrukcia a vymýšľanie modelu: ako ho rozložiť na diely a nakresliť tak, aby sa dal postaviť. Občas sa musím nútiť do práce na grafických úpravách, vyfarbovaní a záverečnej kompletizácii pre tlač — je to zdĺhavá a monotónna činnosť.

Väčšinu modelov si betatestujem sám, zároveň skúšam a zapisujem stavebný postup a odstraňujem zistené nedostatky. Niekedy mi s testovaním pomáha kamarát, tiež modelársky nadšenec, pre ktorého tvorím aj na základe jeho prianí a nápadov.

Diely kreslím v 2D v AutoCADe a používam grafické programy ako Corel a Photoshop. Zatiaľ ma to takto baví — jediné 3D mám pri konštrukcii modelov vo svojej hlave, kde celý model vzniká. Počítač je len akési elektronické pravítko a ceruzka. Využívam aj svoje znalosti deskriptívnej geometrie a praktické skúsenosti s projektovaním a konštruovaním. Všetko — od návrhu až po tlač modelov — si robím sám a neustále sa snažím zlepšovať, aby kvalita, zostaviteľnosť a zhoda so skutočnou predlohou boli čo najlepšie.

Staviam aj modely od iných autorov, no často sa stretávam so zle zvoleným papierom, s ktorým sa zle pracuje, a s chybami vyplývajúcimi zo základnej neznalosti konštrukcie či statiky stavieb — v realite by taká stavba spadla, pretože jej chýbajú základné konštrukčné prvky. Autor nemá dostatočné technické znalosti a nevie, ako daná vec funguje. Tomu sa snažím vyvarovať a dúfam, že sa mi to aspoň čiastočne darí. Som vďačný za konštruktívnu kritiku a spätnú väzbu od ostatných modelárov.

Chcel by som tiež aspoň trochu zmeniť dnešný trend, keď na súťažiach vidím čoraz viac modelov, za ktoré by som sa osobne hanbil a radšej ich nikde neprezentoval — len nimi potešil doma. Som taký perfekcionista, že svoje modely som uznal za hodné vystavovania až keď som mal cez tridsať rokov a mal som pocit, že sa už nemám za čo hanbiť. Nechcem stavať modely len pre svoje osobné potešenie alebo ego. Skromnosť, pokora, úcta a pozitívne prijímanie konštruktívnej kritiky — aj to je pre mňa modelárstvo.

A to je o mne asi tak všetko.

Jakub Macháček