Papierový model - Zámok Poláky

Popis

Prepracované vydanie papierového modelu zámku Poláky v historickej podobe

Krajina okolo Poliákov patrí k najstarším osídleným miestam severozápadných Čiech. V prehistorickej dobe sem zasahovalo osídlenie ľuďom kultúry šnúrovej. V období 7. – 5. storočia pred n. l. sa v oblasti okolo Poliakov nachádzalo rozsiahle pohrebisko bolanskej kultúry. V dobe slovanskej patril tunajší kraj do Luckého kniežatstva, ktoré sa podľa Kosmovej kroniky delilo na 5 žúp. Poliakov patrili do župy kadaňskej.

V 12. storočí patrilo územie Polákov cisterciánskemu kláštoru v bavorskom meste Waldsassen. V miestach dnešného zámockého areálu cisterciáni založili jeden zo svojich hospodárskych dvorov, tzv. grangiu. Dvor bol veľký, dobre organizovaný a patrili k nemu stajne, sýpky aj výroba poľnohospodárskych nástrojov.

Prvá písomná zmienka o dedine Poliakov pochádza z roku 1318, kedy náležala Vlkovi a Bavorovi, príslušníkom rytierskeho rodu Poliackych z Poliakov. V 20. rokoch 16. storočia dedinu kúpili Mašťovskí z Kolovrat, ktorí postavili na mieste dnešného zámku tvrz. Tá sa v písomných prameňoch prvýkrát pripomína v roku 1546. Vtedy Bohuslav Mašťovský z Kolovrat predal tvrz s dvorom, vsetkými Poliakmi a ďalšími dvoma dedinami Jánovi Žďárskému zo Žďáru. Medzi ďalších vlastníkov Poliakov patrili Hasištejnskí z Lobkovíc, Štampachové zo Štampachu a Šlikovej. Počas tridsaťročnej vojny bola renesančná tvrz poborená a zostala ležať v troskách. V priebehu ďalších rokov sa potom majitelia statku naďalej často striedali, napríklad Strojetickí zo Strojetic, gróf Gustav Adolf z Warmsbachu alebo grófky z Questenberku.

V rokoch 1745 - 1815 Poliakov vlastnila grófka z Pergenu. Pravdepodobne niekedy na konci 18. storočia nechali zrúcaniny tvrze zbúrať a na ich mieste postaviť nový neskoro barokový zámok. Pri jeho stavbe však využili časť základov bývalej pevnosti a do novostavby zakomponovali aj staré pivnice pôvodnej budovy. Nový poschodový dvojkrídlový zámok, stojaci v nároží hospodárskeho dvora, bol postavený podľa plánov žateckého staviteľa Vavrinca Rodta.

Roku 1815 zakúpili polácke panstvo Windischgrätzové a roku 1868 dolonoberkovickí Lobkovicové. Jozef knieža z Lobkovíc získal so statkom aj štyri dvory a 428 ha prevažne poľnohospodárskej pôdy. Lobkovicové Poliaky držali až do prvej pozemkovej reformy po vzniku ČSR. V roku 1924 statok kúpili manželia Rudolf a Anna Hrbáčkovi Hradčovskí, ktorí zámok v roku 1928 nechali prestavať v novobarokovom štýle. Vtedy bola v susedstve zámku postavená aj nová vila pre riaditeľa statku. Pomerne veľkolepú novobaročnú úpravu vykonal staviteľ Antonín Rimpl z Libědíc. V tom čase patrilo k poláckemu panstvu 705 ha pôdy, z toho 450 ha polí a 255 ha lesov. K panstvu patrili statky Poliakov, Horenice, Dolany a Chotěnice. Posledným súkromným majiteľom statku pred znárodnením bol Adolf Kollmann.

Po roku 1948 zámok získal do držania miestny štátny statok. V interiéroch boli umiestnené kancelárie, byty zamestnancov a neskôr aj archív. Trochu prekvapivo sa po celé desaťročia zachovala vonkajšia aj vnútorná výzdoba zámku, súbor kachľových pecí a ďalších doplnkov. To sa však zmenilo po roku 1990, keď bol zámok vrátený do vlastníctva potomkom pôvodného majiteľa. Tí ho potom ponúkli na predaj a počas 30 rokov sa vo vlastníctve objektu vystriedalo množstvo právnických osôb. Na zámku viac-menej neprebiehala ani minimálna údržba, celý areál bol kompletne vyrabovaný a postupne sa dostal do havarijného stavu. Až v roku 2020 zahájil nový majiteľ pán Miloš Dempír postupnú rekonštrukciu celého zámockého komplexu. Tento model vznikol vďaka spolupráci s pánom Dempírom, ktorý nám poskytol všetky podklady - ďakujeme!

Zámok v Polákoch dnes tvorí poschodová budova s ​​dvoma krídlami zvierajúcimi pravý uhol. Fasády vonkajšieho priečelia a valcovitého rizalitu v nádvorí sú novobarokové, zvyšné fasády nádvorných priečelí sú pôvodné barokové. Barokové a novobarokové prvky sa miešajú aj v krovoch. Na čelnom priečelí v polkruhovom oblúku hlavnej rímsy je umiestnená bohato zdobená kartuša s erbom manželov Hrbáčkových Hradčovských. Ich erb je tiež v nadpraží hlavného vchodu do zámku. Vnútri valcovitého rizalitu je vstupná hala a za ňou trojramenné schodisko s balkónom na štyroch stĺpoch s hlavicami a arkádami. Prízemné priestory sú zavŕšené krížovými štukovými a valenými lunetovými klenbami. Poschodie je plochostropé a takmer vo všetkých izbách je zachovaná štuková výzdoba stropov. Veľmi dobre sú zachované aj podlahy, na prízemí napospol dláždené, na poschodí parketové. V pivniciach sú na niekoľkých miestach viditeľné pozostatky renesančnej tvrze z prvej polovice 16. storočia.

Text: Miloš Dempír

Mierka: 1:150
Spôsob vydania: Vytlačené ofsetom, formát A4
Počet dielov:
Obtiažnosť na stupnici 1-5: 4

Parametre