Úvod » Papierové modely » Kostoly, zámky, hrady » Papierový model - Hrad Zvíkov
Autor: | Zdeněk Čechal, Dalibor Damek | ||
Ročník vydania: | 2020 |
Je od r. 1978 národnou kultúrnou pamiatkou v správe Národného pamiatkového ústavu a nachádza sa na území bývalého okresu Písek na skalnom ostrohu týčiacom sa pôvodne nad sútokom Vltavy a Otavy, dnes nad Orlickou priehradou v súčasnej podobe.
Dejiny hradu
Skalný ostroh vystupujúci nad sútokom Vltavy s Otavou už v pradávnych dobách priamo vyzýval k stavbám obranných objektov. Na zvyškoch keltského oppida bola zrejme za kráľa Přemysla Otakara I., teda niekedy v dvadsiatych rokoch trinásteho storočia, postavená Hlízová veža, ako základ budúceho kráľovského přemyslovského hradu. Přemyslovci hrad vlastnili až do zavraždenia Václava III. v r. 1306. Zaujímavosťou je, že pôvodné české meno Zvíkov bolo okolo r. 1250 nahradené nemeckým názvom Klingenberg. V tom istom čase je na hrade zatknutý Václavov syn Přemysl (neskorší kráľ Přemysl Otakar II.) so svojou družinou, vedenou pražským biskupom Mikulášom.
Ako pevná opora kráľovskej moci ležal Zvíkov v žalúdku Rožmberkom, ktorí sa tak cítili ohrození na severe svojho panstva. Pokiaľ bol hrad za Přemyslovcov v správe verného Purkarta z Janovíc a jeho nástupcu Bavora zo Strakoníc, zostával Zvíkov spoľahlivou základňou kráľovho vplyvu v oblasti.
Po vymretí Přemyslovcov po meči v r. 1306 sa naskytla Rožmberkom konečne príležitosť, ktorú dokázali okamžite využiť. Už za krátkej vlády Rudolfa Habsburského sa Henrichovi z Rožmberka podarilo dosiahnuť súhlas na záložné držanie Zvíkova. A pretože aj jeho následník Peter z Rožmberka bol úspešný, tak od r. 1307 držali Rožmberkový hrad už trvalo. O zmenu sa pokúsil Karol IV. v l. 1334-36, ale problémy s úhradou a tiež vďaka postaveniu Rožmberkov v spoločnosti viedli k tomu, že hrad, ku ktorému patrilo 32 dedín v širokom okolí, zostával naďalej v rožmberskej zástave.
Za vlády Václava IV. sa purkrabím na Zvíkove stal Ján Hájek z Hodenina, ktorý v r. 1424 dojednal s tábormi prímerie a husiti sa o dobytí hradu ani nepokúsili. Po skončení husitskej epochy Oldřich z Rožmberka výrazne zdokonaľuje opevnenie hradu. Hrad sa tak stal bezpečnejším, čo viedlo k tomu, že sa tu v 40. a 50. rokoch 15. storočia konalo niekoľko politických rokovaní.
Rožmberská éra na Zvíkove končí v r. 1473, kedy Henrich z Rožmberka prenechal svojmu strýkovi Bohuslavu zo Švamberka zvíkovskú zástavu s milevským kláštorom. Švamberkovia držali Zvíkov až do pobielohorských konfiškácií. Ich obdobie bolo významným prínosom v dejinách hradu. Ten sa stal sídlom vrchnosti av jeho múroch sa rozprúdil bohatý život spoločnosti na sklonku stredoveku a začiatku renesancie. Za Bohuslava zo Švamberka vznikla väčšina dodnes zachovaných nástenných malieb v sieňach, hradnej kaplnke av ambite hradného nádvoria. V r. 1574 získali Švamberkovci hrad do dedičného držania. Peter zo Švamberka, ktorý sa aktívne zúčastnil českého stavovského povstania v l. 1618-20, usadil na Zvíkove veľkú posádku, ktorá sa ani po Bielej hore nevzdala. Zvíkov kapituloval až v lete 1622 a tak sa skončilo slávne obdobie hradu. Po obsadení Zvíkova cisárski vojaci hrad vyplienili vrátane bohatého švamberského archívu. Nasledujúci majitelia Eggenbergovej a od r. 1719 Schwarzenbergovej nepoužívali hrad ako šľachtické sídlo. Na jeseň r. 1751 zhubný požiar zničil skoro všetky hospodárske budovy na druhom nádvorí. Chátranie budov pokračovalo až do r. 1840, kedy Karel Schwarzenberk začal opravu niektorých objektov na hrade. V období historizmu potom bolo po r. 1880 opravené vnútorné nádvorie. To však nič nemenilo na tom, že Schwarzenberkovia mali ako hlavné rodové sídlo zámok Orlík a Zvíkovu tak venovali iba okrajovú pozornosť. Tomuto rodu patril hrad až do r. 1948.
Od r. 1950 je Zvíkov štátny hrad pod správou NPÚ.
Stavebný vývoj hradu
Až začnete stavať papierový model, razom sa v čase posuniete o viac ako sedem storočí späť. Model totiž začnete stavať Kráľovským palácom a Hľúzovou vežou. Hľúzová veža, táto 20 metrov vysoká štvorcová stavba, je najstarším objektom stredovekého přemyslovského hradu, ktorá sa stavala ešte za vlády Přemysla Otakara I. zrejme koncom dvadsiatych rokov 13. storočia. Zatiaľ čo na južnej a západnej strane, teda na stranách obrátených k vstupnej ceste, je veža pokrytá bosovanými kvádrami zasadenými do celkom 44 presných radov, tak na zvyšných stranách bola veža vymurovaná z hladko pritesaných kameňov. Z toho je zrejmé, že k veži mala na týchto stranách priliehať obytné krídla. Kým sa tak stalo, plnila Hlízová veža funkciu obytnej veže, o čom svedčí najmä komnata na prvom poschodí, ktorá bola po krátku dobu miestom uloženia svätováclavskej koruny. Preto sa jej tiež hovorilo kráľovská komnata av súčasnosti Korunná sieň. V r. 1234, z kedy pochádza prvá listinná zmienka o Zvíkove, bola už Hlízová veža v takej fáze výstavby, že sa tam mohol ubytovať kráľovský purkrabí Konrád z Janovíc. Zaujímavosťou Hľúzové veže sú kamenárske značky viditeľné dodnes na niektorých kameňoch, ktoré v 19. storočí zmiatli vtedajších vedcov natoľko, že ich mali za runové písmo Markomanov a vežu pomenovali Markomanka. V staršej literatúre sa tak môžete stretnúť s týmto názvom.
Vydavateľ: Z-Art
Autor: Zdeněk Čechal, Dalibor Damek
Mierka: 1:400
Mierka: | 1:400 | ||
Obtiažnosť 1-5: | 4 - ťažká | ||
Materiál: | Papier |
NAJPREDÁVANEJŠIE
Rezacie a ryhovacie pravítko