Papierový model Gotický dom

Popis

Nepostavený papierový model - Stredoveký mestský dom. Voľne inšpirované Kamenným domom v Kutnej Hore 

M 1:150

autor Marián Hlaváč, ručná kresba

vydavateľ MiGas + MED, 2014

rozsah 2,2 strany A4

info zo stavby modelu 

Tajomstvo gotického domu 

Poďme sa chvíľu túlať mestom. Spomaliť tempo, vypnúť mobil, dať ruky za chrbát – tak, ako to vidíme v starých filmoch – a chvíľu sa prechádzať. Zdvihnúť hlavu od chodníka, od nákladov, ktoré sa menia každý týždeň. Zdvihnúť ju hore, tam uvidíme to pravé mesto. Nie je večné, ale je tu desiatky a možno stovky rokov. Vráťme sa znova k starým filmom. Kým kamera sníma ľudí, spodok ulice, obchody, vidíme neznáme miesta, cudzie tváre. Ale keď „švenkne“ hore sme doma, je to stále rovnaké mesto. Zbadáme možno dôvod, prečo sem jazdia státisíce a milióny ľudí, ktorí majú čas chodiť opatrne a s hlavou zdvihnutou vidieť to, čo my už často nevnímame a pod čím len prechádzame. Možno sa vám to zapáči a nebude vadiť, že občas sa potkneme. A až budete tento model zostavovať a budete čakať, kým vám zaschne lepidlo, alebo si budete potrebovať chvíľu oddýchnuť, skúste si prečítať aspoň kúsok z nasledujúceho rozprávania. Napríklad si potom model viac vychutnáte. 

Každé mesto sa niekedy zrodilo. Niektoré vznikli prirodzene. Malá osada postupne rástla, nadobúdala na dôležitosti a časom jej boli udelené výsady, mestské práva ktoré ju odlíšili od ostatných. Iné mestá boli novo založené, tzv. vysadené na zelenom mačine. Lokátor (osoba poverená založením mesta) vybral vhodné miesto, vytýčil kde bude námestie, ulice, parcely a priviedol sem prvých osadníkov. Pokiaľ sa teda budete túlať krivolakými uličkami s množstvom skrytých zákutí, ste v meste, ktoré vznikalo spontánne, vyrastalo postupne a ukrylo do seba tvar krajiny. Ak prechádzate cez pravidelné námestie, ulice sa krížia v pravých uhloch, ste v meste, ktoré niekto založil a vymeral. Poďme sa po takom meste trochu porozhliadnuť. Centrom bývalo námestie, pri tých významnejších mestách dláždené, inde bol povrch spevnený prútenou konštrukciou - haťami alebo sa chodilo len po udusanej hline. Na námestí sa konali trhy, v jeho strede stávali búdy kupcov ďalej pranier, často aj studňa, niekde na dome bol zavesený lakeť - úradná miera aby kupci neklamali. Voda v meste mohol byť problém. Ľudia však na jej kvalitu neboli nijako citliví o baciloch nikto nevedel a tak tam kde bola rieka alebo potok brali ľudia vodu priamo z nich. Samozrejme, že do rovnakej rieky aj dážď splachoval všetok odpad. Bohatší mešťania mohli mať na svojom pozemku vlastnú studňu, pre všetkých ostatných slúžili tie verejné. 

Po obvode námestia stávali najvýstavnejšie domy, práve tu žili najvýznamnejší mešťania. Ďalej od námestia smerom k hradbám stávali domy chudobnejších mešťanov a pri hradbách príbytky chudobnej. Zvláštne postavenie a umiestnenie mali domy remeselníkov, ktoré aj na stredoveké pomery smrdeli (napr. garbiary) alebo inak prekážali. Tie boli spravidla umiestnené mimo mestských hradieb na predmestí. Ale aj keď si odmyslíme tieto nevábne miesta, zrejme by sa nám v stredovekom meste nepáčilo. Ak by sme sa vydali stredovekou ulicou, bolo by potrebné ísť opatrne, náš nos by mal problém spracovať množstvo vnemov, ktoré by naňho útočili a naše topánky by leskom dlho nežiarili. Ulice boli úzke, neboli dláždené, len občas pokryté haťami, rozblatené, zahádzané odpadom z domov, zásobami dreva, stavebného materiálu, často tak úzke, že tu neprešli ani dve vozidlá vedľa seba. Z ulice tiež často viedli vstupy do pivníc jednotlivých domov. 

A ako by sme sa v takom stredovekom meste orientovali? Hoci najstaršie názvy ulíc a námestí pochádzajú už z 12 storočia, bolo toto označovanie iba zvykové. Napr. v Prahe boli úradne zavedené názvy ulíc až v roku 1787. Názvy spravidla vyjadrovali charakter miesta. A tak sa námestím hovorilo podľa trhov ktoré sa tu konali - Masný, Konský, Uhoľný, Senný, Dobytčie. Tiež ulice často prijímali názvy činností a remesiel, ktoré sa tu prevádzkovali. Ak prechádzame dnes mestom a ak čítame pozorne názvy ulíc, je to ako v nákupnom centre. Do Celetnej ulice by sme si zašli k pekárovi na žemle ktoré sa hovorilo calta, do Platnérskej pre zbroj ktorú tu remeselníci vyrábali z plátov kovu. Čo by sme zaobstarali v Rybnej, Provazníckej, Mäsnej alebo Zlatníckej ulici je asi zrejmé. Iné názvy vznikali napríklad podľa zasvätenia blízkych kostolov, charakteru miesta - Příkrá, Široká, Týn. A ako by sme našli náš konkrétny dom? To by mohlo byť ešte ťažšie. Žiadne plány a mapy neexistovali a tak by nám nezostalo nič iné, než sa vypytovať miestnych. Mohli by sme sa opýtať napríklad v krčme alebo pri studni. Pôvodne sa domy označovali podľa toho, kto v nich býval. Na dedinách a samotách sa tento spôsob miestami udržal dodnes. Neskôr sa domy začali označovať výraznými symbolmi, domovými znameniami, ktoré bývali namaľované alebo vytesané nad vchodom. A tak sme sa mohli dozvedieť, že máme ísť rovno až k domu U kamenného zvonu, U modrej šťuky, U sedliaka, U zelenej žaby, U bielej topánky a tak podobne. 

Keď už sme náš dom našli, môžeme sa pozrieť ako mohol vyzerať a kde stál. Mesto bolo rozdelené na parcely oddelené ploty alebo múrmi. Pozemky boli spravidla úzke, v pomere strán 1:3 alebo 1:10, kratšou stranou orientované do ulice alebo námestia. Parcely, na ktorých dom stával, bývali rozdelené na tri časti. V prednej časti stával obytný dom. V strednej sa spravidla pracovalo, dala by sa nazvať výrobnou časťou. Dnes tu archeológovia nachádzajú zvyšky ohnísk, pecí, jám, chlievov. Zadná časť parcely potom bola odpadová, bývala tu hnojisko a odpadové nádrže a obklopoval ju pletený, neskôr drevený plot alebo múr. Treba si uvedomiť, že stredoveký dom tvoril pre majiteľa jeho malý svet, kde žil aj pracoval, choval sliepky i ošípané, prevádzkoval svoje remeslo a svoje výrobky často aj predával. 

A ako také stredoveké domy vyzerali? V najstarších dobách bývali podobné dedinským. Polozemnice, domy čiastočne zahĺbené do zeme, alebo drevené stavby. Len zriedkavo sa objavovali domy kamenné, často s dreveným alebo hrazdeným poschodím. Ako rástol význam a bohatstvo mešťanov, stávali sa domy stále okázalejšie a honosnejšie. Od 13. storočia sa objavujú domy kamenné, o dvoch až troch podlažiach, s klenutými prízemnými miestnosťami, vysokým štítom a hrebeňovou strechou. 

Stavba domu bol nákladný a dlhodobý podnik. Pokiaľ sa nejednalo len o prestavbu existujúceho stavenia, majiteľ spravidla najprv vybudoval provizórne obydlia. Vyhĺbil jamu, steny spevnil prútím a kameňmi alebo do rohov zasadil drevené koly s drážkou, do ktorej sa zasúvali drevené dosky. Zriadil otvorené ohnisko na varenie, zastrešil, priniesol pár svojich vecí a bolo hotové, mohol bývať. Až potom zahajoval vlastnú stavbu. Rozlišujeme tri základné typy stredovekých mestských domov. Prvé dva, prejazdový a predsieňový, boli stavané na úzkych parcelách do 9 m. Tretí typ – šírkový dom so stredovým prejazdom bol stavaný na parcele široké 10-15 m. 

Prejazdový dom je charakterizovaný dvoma traktmi orientovanými kolmo na ulicu. Prvý, komunikačný, bol prejazd spájajúci námestie alebo ulicu s dvorom. Viedol z neho vstup do domu, pivníc a prípadne schodiska na poschodie. Druhý bol obytný a spravidla sa skladal z troch častí. Vpredu bola izba, poprípade izbička, za ňou bývala sieň s čiernou kuchyňou a ďalej komora. Takáto skladba miestností je typická pre stredoveké domy nielen v meste. Poprednou miestnosťou mohol byť aj tzv. mázhaus, veľká sieň, ktorá slúžila ako výčap, obchod alebo súvisela s remeslom majiteľa. Takéto priestory boli väčšinou zaklenuté a nevykurované. Obytné priestory domu boli potom na poschodí a prízemí slúžilo len hospodárskej činnosti. Názov mázhaus vznikol spojením slov máz (stará miera, na ktorú sa meralo napr. pivo) a haus (dom). Väčšina meštianskych domov mala totiž právo variť a čapovať pivo, čo sa robilo práve v tejto miestnosti. Za domom mohli byť chlievy, stajne a ďalšie hospodárske a výrobné stavby. Bohaté domy bývali tiež opatrené podloubím. 

Sieňový dom býval jednotraktový. Celú prednú časť parcely zaujala sieň, mázhaus, cez ktorý sa prechádzalo do zadnej časti pozemku. Za touto prednou časťou bývala užšia dvorná časť s komorou. Takýto dom musel byť poschodový. Na poschodie, kde boli obytné miestnosti, ste sa dostali po schodisku primurovanom k ​​zadnej strane siene. 

Tretí typ - šírkový - bol otočený pozdĺžnou osou pozdĺž námestia. Stredná časť slúžila ako prejazd do dvora alebo bola riešená ako mázhaus. K nemu z jednej strany priliehala obytná izbu a z druhej strany komora. Stredoveké domy boli studené a temné. Obytná miestnosť, izbička, bývala ako jediná vykurovaná. Topilo sa v krbe, ktorý bol neskôr od 14. storočia nahradzovaný oveľa čistejšími a účinnejšími kachľovou pecou. Kuchyne boli väčšinou čierne s otvoreným ohniskom, nad ktorým dymník z dreva omazaného ílom odvádzal dym do komína. 

Problémom stredovekých domov bol nedostatok svetla a to najmä pri mestských domoch na úzkych parcelách. Dom bol zovretý a utopený v rade medzi ostatnými stavbami a osvetlená bola teda len popredná miestnosť. V oknách boli mazdry, neskôr sklenené výplne z kruhových terčíkov. Ani jedna z týchto výplní však neprepúšťala príliš svetla. Až v neskorej gotike bolo možné vyrobiť ploché sklo a zaskliť ním väčšie plochy. V miestnostiach sa svietilo kahanmi, lúčami a sviečkami. Aby bolo prirodzené svetlo využité čo najlepšie, boli okná často vybavené sedačkami. Dom mohol mať aj arkier alebo arkiera, avšak v takej výške, aby pod ním mohol pohodlne prejsť človek na koni. Arkier rozširoval plochu domu a zároveň často poskytoval najviac svetla. Životné a pracovné tempo vtedajších ľudí zodpovedalo dennému svetlu. Vstávalo sa za úsvitu a chodilo sa spať po zotmení.

Pôda bola využívaná ako sklad, senník alebo sýpka. Strechy boli kryté došky alebo šindľom. Otvorený oheň a horľavé strechy boli častým dôvodom požiarov miest. Už od 13. storočia sa na bohatých domoch objavujú strechy z bridlice alebo keramických škridiel. Pod domami sa rozkladali mohutné, často aj niekoľkoposchodové pivnice. V dobe bez chladničiek bola pivnica jedinou chladnou miestnosťou vhodnou na uchovávanie potravín. Niekedy mohli pivnice slúžiť aj ako útočisko v dobe vojen. 

Poďme sa teraz pozrieť, čo z toho, o čom sme hovorili môžete vidieť na našom modeli. Ten predstavuje neskorogotický mestský dom a je inšpirovaný (aspoň čo sa jeho priečelí týka) jednou z našich najvýznamnejších zachovaných stavieb – Kamenným domom v Kutnej Hore. Kamenný dom si dal postaviť mešťan Prokop Kroupa v rokoch 1485-1499. Krúpovia boli mäsiarsky rod a dom tiež stojí na námestí, kde sa prevádzkoval mäsový trh. Prokop bol podnikateľom a významným úradníkom (roku 1499 bol dokonca povýšený do šľachtického stavu). Tomu tiež musel zodpovedať dom, ktorý si dal postaviť. Na jeho stavbu si pozval významného kamenárskeho majstra Brikciusa Gauskeho zo Zhorelca, ktorý mu postavil trojpodlažný dom s vysokým trojuholníkovým štítom s bohatou sochárskou výzdobou vrcholiacou fiálami, kraby a kvetinou. Pred priečelím predstupuje mohutný arkier. Na prízemí bol klenutý mázhaus a na poschodí dokonca kaplnka, pod domom sú trojposchodové pivnice. 

Model predstavuje dom na hlbokej parcele, aj keď z dôvodu rozsahu výrazne skrátené. Priečelie domu zodpovedá pôvodnej predlohe a je členené mohutným arkierom a neskorogotickými oknami. Štít s bohatou výzdobou je však ochudobnený o typické gotické fiály a kraby (výstupky). Za podloubím sa skrýva mázhaus, do ktorého sa vstupuje rozmernými bránami. Úplne vymyslené je však riešenie bočných strán. Ako už bolo povedané, takéto domy boli súčasťou domového frontu, a teda bočnými stranami priliehali k okolitým objektom. Vo dvore vidíme samostatne stojaci hospodársky objekt. Tiež omietka domu príliš nezodpovedá skutočnosti a dom nadobúda vzhľad objektu po modernej pamiatkovej obnove. 

Kto by sa chcel túlať a podobné domy vidieť na vlastné oči, prejsť sa po mestách, ktoré stredovek pripomínajú, má v Čechách mnoho príležitostí. Pôvodná gotická dispozícia je zachovaná v mnohých českých aj slovenských mestách. Hoci väčšina domov prešla odvtedy mnohými úpravami, celkové dispozičné riešenie je často dobre viditeľné. Ako ukážku je možné uviesť napr. Prahu, Kutnú Horu, Jindřichov Hradec, Český Krumlov, Slavonice, Jihlavu či Hradec Králové. 

Veríme, že sme vo vás vzbudili záujem a na domy sa teraz začnete pozerať iným pohľadom. Napríklad aj vo vašom okolí objavíte dom podobný tomu nášmu... 

• Illustration © 1991 Marián Hlaváč, Slovakia • Publikované v kategórii © 2014 MiGas, Michal Erben, Slovakia •
• Príprava publikácie: Miroslav Gabriel, Marián Hlaváč, Michal Erben •
• Zlepenie a foto modelu: Stanislav Fajkus, Papierová archeológia • Návrh obálky: Marián Hlaváč •
• Sprievodný text: Luděk Beneš • Dokumentačné foto: Jaroslav Hlaváček • Tlač: TLAČIAREŇ BIELY SLON, s.r.o. •

Parametre