Papierový model - Hrádok ČELADNÁ 1. vydanie

Popis

Papierový model Hrádku Čeladná ktorý sa nachádzal v nadmorskej výške 658 metrov nad morom blízko dnešnej obce Čeladná na vŕšku Kozinci, vybiehajúcom z hory menom Malá Stolová, a plnil pravdepodobne strážnu funkciu na horskej ceste smerujúcej z Moravy do Uhorska. Jeho história je obostretá tajomstvom, isté však je, že hrad existoval iba asi 150 rokov (od konca 13. storočia do polovice 15. storočia). Ako bolo v tom čase obvyklé, každý hrad mal v blízkosti vybudovanú dedinu, ktorá ho zásobovala všetkým potrebným – jedlom zo statkov, obchodným tovarom a v neposlednom rade aj ľuďmi, ktorí sa starali o údržbu a ochranu hradu. 

Zakladateľom tvrze bol pravdepodobne osoblažský vazal Gerlach, ktorý obdržal pozemok od olomouckého biskupa Detřicha v roku 1299. Hlavným stavebným materiálom bol kameň, namiesto malty bol pravdepodobne použitý íl. Hrádok bol obklopený niekoľkými priekopami, najmohutnejšie sa nachádzal na západnej strane a chránil strážnu a zároveň obytnú vežu. Na severnej strane skalnatého ostrohu sa nachádzala vstupná brána s dreveným zdvíhacím mostíkom, ku ktorej viedol široký chodník. Obranu prístupu na hrad zaisťovalo niekoľkonásobné drevené opevnenie. Za bránou sa nachádzalo dlhé nádvorie a dve veže (západná bola mohutnejšia, slúžila na obranu aj bývanie, východnú, vďaka ktorej polohe z nej bolo možné kontrolovať celý priesmyk a tiež zosilňovala ochranu hradu z východnej strany). Tie boli prepojené kamennými obrannými hradbami. Hrad čiastočne ochraňoval aj veľmi príkry svah, na ktorom stál. Medzi vežami bola pravdepodobne hospodárska stavba. 

Región Hukvaldska, na ktorom sa čeľadenská tvrz nachádzala, bol v roku 1428 napadnutý husitskými vojskami a čeľadenský hrádok bol pravdepodobne napadnutý rovnako ako blízke Hukvaldy. Hrádok bol postupne spravovaný Jánom Tovačovským z Cimburka, Mikulášom Sokolom z Lamberka a Jánom Čapkom zo Sán. Hrádok však postupne chátral po roku 1466 stratil svoju obrannú funkciu po tom, čo sa roku 1466 stalo hukvaldské panstvo opäť súčasťou olomouckého biskupstva. Nie sú žiadne informácie o tom, či bol vypálený alebo ponechaný svojmu osudu. Jeho kamenné časti boli obyvateľmi Čeladnej postupne rozobrané na stavebný materiál. V dnešnej dobe zostali len nepatrné zvyšky a archeologické nálezy v podobe keramických a železných úlomkov – zvyšky nádob, kachlí, klincov, hroty od šípov i kuše a jedna pracka. 

Ak by ste sa na miesto, kde hrádok stával, chceli pozrieť, vydajte sa z obce Čeladná smerom na Podolánky. Z úpätia Malej Stolovej vybieha vyvýšenina, ktorá tvorí bránu horského priesmyku Tisňava (červená turistická značka). Prejdite most cez rieku Čeladenku po asi 200 metroch priamo pred sebou uvidíte vrch Kozinec, po ktorého príkrom svahu sa dostanete hore na miesto pôvodnej pevnosti. 

Fotky, ktoré tu vidíte pochádzajú iba z beta stavby modelu, takže drobnosti ktoré by tu mohli byť viditeľné sa v hotovom modeli už nevyskytujú.

Mierka: 1:160
Spôsob vydania: Vytlačené ofsetom, formát A4

Počet číslovaných dielov: 74
Rozmery modelu po zlepení: Výška: 24cm, šírka: 28cm, dĺžka 55cm
Obtiažnosť na stupnici 1-5: 3

Hrádek Čeladna - skály 1	Hrádek Čeladna - skály 2	Hrádek Čeladna - skály 3

Parametre