Papierový model - Kostol Nanebovzatia Panny Márie V TĚŠKOVICÍCH

Popis

Jedná sa o papierový model Kostolu ktorý bol vystavaný v roku 1863 ako kaplnka, podriadená farskému kostolu sv. Martina v Pustej Polomi. Staviteľom bol kyjovický gróf Theodor Falkenhayn, ku ktorého panstvu vtedy prislúchala s Teškovicami aj Pustá Polom. Gróf Falkenhayn zaistil vo Viedni potrebné plány a poskytol pre stavbu svoj pozemok a materiál, a občania Teškovíc prispeli svojou prácou. Hotová stavba kaplnky bola vysvätená tri roky neskôr, dňa 20. októbra 1866. Jej zasvätenie je odvodené od pôvodnej maľby nad oltárom, ktorá zobrazovala Nanebovzatie Panny Márie.

Vtedy bola táto nová kamenná kaplnka jednoduchou jednoloďovou stavbou v novogotickom slohu (dĺžka 17,5 m, šírka 9,5 ma výška 13 m). Na streche bola opatrená drevenou zvonicou, v ktorej bol zavesený malý zvon s váhou 20 kg, uliaty v roku 1814 zvonárskou dielňou v Opave. Ten bol pôvodne umiestnený v malej drevenej kaplnke, ktorá stála na pozemku pri čp. 23 v historickom centre obce. Jej vek bohužiaľ nemožno kvôli absencii prameňov určiť. Neistá je tiež doba jej zániku. Jednou z pravdepodobných hypotéz je jej zničenie pri veľkom požiari obce 24.6.1858, ktorý zničil polovicu Teškovíc a svoje ohnisko mal v tesnej blízkosti tejto drevenej kaplnky, v stodole domu čp. 20.

Roku 1888 bol pri vchode vystavaný mramorový kríž, pravdepodobne v súvislosti s extrémnym krupobitím, ktoré vtedy v auguste postihlo celé naše územie.

Na začiatku 20. storočia došlo k stavebným úpravám kaplnky v súvislosti s plánom na zriadenie samostatnej fary. Kostol v Pustej Polomi bol totiž vzdialený 6 km chôdze veľmi kopcovitým terénom. Pustopolomský farár, ktorý musel plniť svoje cirkevné povinnosti v tak vzdialenom mieste, tento plán z pochopiteľných dôvodov podporoval. Podľa obecnej kroniky totiž musel často v zime pri ceste do Teškovíc opustiť svoje sane a brodiť sa hlbokým snehom. Občania vtedy založili na podporu tejto myšlienky spolok „Jednota na zriadenie samostatnej duchovnej správy v Ťažkoviciach“. Zo získaných prostriedkov bola na pozemku severne od kaplnky roku 1902 vystavaná budova fary. Pozemok aj stavebný materiál darovala kyjovická grófka Berta Stolbergová, vdova po Theodorovi Falkenhaynovi. Napriek tomu si obec musela vziať pomerne vysokú pôžičku 30 000 korún na výdavky spojené so stavbou a hlavne s financovaním činnosti kňaza, ktoré vyžadovala olomoucká kapitula.

Aby boli splnené požiadavky, kladené na farský kostol, bola roku 1903 pristavaná na južnej strane kaplnka sakristie ao štyri roky neskôr potom aj malá predsieň pred hlavným vchodom. 28.11.1909 potom bola teškovická kaplnka povýšená listinou arcibiskupskej konzistoru v Olomouci na farský kostol. Od roku 1910 potom na miestnej fare trvalo sídlil kňaz.

Po úspešnom zavŕšení týchto snáh o vlastnú faru však bolo čoskoro zistené, že kostol z kapacitných dôvodov nevyhovuje. V Teškoviciach na začiatku 20. storočia totiž narástol počet obyvateľov takmer na 900 a kostol mohol pojať iba tretinu z nich. Vtedy sa naplno prejavila neprozreteľnosť členov obecného výboru, ktorí o päťdesiat rokov skôr osobne intervenovali pri grófovi Falkenhayna, aby vtedy projektovanú stavbu výrazne skrátil.

Túto nepríjemnosť sa obec roku 1913 pokúšala riešiť oprášením vtedy desať rokov starého projektu, ktorý počítal s prístavbou dvoch malých kaplniek na severnej strane kostola. Arcibiskupská konzistor v Olomouci však tento plán neschválila, pretože kapacitný problém nemohol vyriešiť, a namiesto toho odporučila uvažovať o rozšírení kostola „do šírky“ severným smerom. Za týmto účelom bola vyslaná roku 1913 stavebná komisia, ktorá po dôkladnom prieskume zistila, že táto myšlienka je technicky neuskutočniteľná. Preto navrhla demoláciu existujúcej stavby a vybudovanie úplne nového trojlodného kostola, obráteného priečelím na juh. Nový kostol mal byť tak veľký, že v prípade realizácie by jeho presbytéria končil v tesnej blízkosti fary. Poňal by až 1200 ľudí a zároveň by slúžil aj pre obyvateľov susednej obce Výškovice. V septembri 1913 sliezska krajinská vláda na tento projekt dokonca schválila peňažnú dotáciu. Tieto veľkolepé plány však zhatilo vypuknutie I. svetovej vojny o pol roka neskôr.

Snahy o rozšírenie kostola však pretrvali celé obdobie Prvej republiky. Z roku 1938 tak pochádza ďalší návrh, ktorý navrhoval prístavbu murovanej veže (trošku užšiu ako dnes) a predĺženie presbytéria smerom k škole o 3,5 m. Z pochopiteľných dôvodov nebol ani tento projekt realizovaný kvôli prepuknutiu ďalšej svetovej vojny.

Po roku 1945 a následne komunistickom prevrate o tri roky neskôr spôsobil proticirkevný kurz to, že o rozšírení kostola nebolo možné ani uvažovať. Až po tridsiatich rokoch sa podarilo vyprojektovať a predovšetkým presadiť prístavbu novej, murovanej veže. Okresný národný výbor v Opave túto akciu povolil s podmienkou, že všetky práce vykoná teškovický farský úrad svojimi prostriedkami. Stavebné práce na veži boli zahájené v auguste 1974 a realizované v priebehu iba piatich mesiacov (ONV odhadoval potrebnú dobu pre stavbu na dva roky).

Jeden z posledných významných zásahov do vonkajšieho vzhľadu kostola bola oprava strechy roku 2008. V roku 2010 bola rekonštruovaná celá fasáda, ktorá bola natretá bielou farbou a vzhľad kostola bol konečne farebne zjednotený, pričom veža bola doplnená novým hodinovým strojom.

Text bol prevzatý z obálky modelu. 

Fotky sú prevažne z betastavby, na finálnom modeli je zmenšený zadný kríž a hodiny na veži posunuté vyššie.

Mierka: 1:87
Spôsob vydania: Vytlačené ofsetom, formát A4

Počet číslovaných dielov: 45
Rozmery modelu po zlepení: Výška: 27cm, šírka: 18cm, dĺžka 27cm
Obtiažnosť na stupnici 1-5: 3

Parametre